Vnútorný svet mi asi ostane večnou záhadou.
Podivné skratky a slepé ulice, do ktorých občas trafíte a reazu si uvedomíte, že toto je akosi naopak, než to bolo pred týždňom.
A o hodinu buchnete do iného stĺpa v bludisku svojej paralelne neparalelnej existencie a s podivnými obrazcami pred očami príde iný kúsok nekonečného puzzle koberca, ktorý tvorí obraz vášho šialenstva.
Koniec dobrý, všetko krivé- predsa aj ten koberec má svoj rub.
><
Deň štyridsiatyprvý (20.2.2012)
i. Upravila som si hodiny. Už nebudem všade letieť ako šialená s pocitom, že nestíham. Ani sa nebudem márne nádejať, že autobus už ide, keď mám ešte päť minút čas.
ii. Prichádzajú nápady. Pomalysa mi darí zo seba vycucnúť prvé wannabe architecture pieces.
iii. Nakreslila som značne nečitatľnú wannabe architecture (viď ii.:D).
iv. Kdesi vo mne vzkvitla chuť natrhať zakázané ovocie a jeho šťavou potrieť výkres.:DD
v. Na prednáškach som úspešne nezaspala.
vi. Síce nemám, čo treba, ale spravila som, čo som nemusela. There's always something positive in your falls.
vii. Nie som zbytočne nešťastná s potenciálu mojich pokusov o anglické vyjadrenia byť chybné.
viii. Milujem svoje fixy.:D
><
Myšlienka na záver.
Trošku dramatická, ale aj také musia byť.:D
Comments
Tyjo, moc pěknej blog! :)
Tyjo, moc pěknej koment! :)
xDDDD